Cestopisy z výletov

ZO JDS –Rosina – Výlet do Vysokých Tatier – Ľadový dóm

Stretnutie pod Hodinami na železničnej stanici a výlet do Tatier,
my starší vieme o čom hovoríme (to je symbolika žilinskej stanice a naše mladé roky)
a tu začína naše putovanie za krásami nášho Slovenska.
Dňa 26.1.2017 v skorých ranných hodinách sme sa stretli na stanici pod hodinami
a na naše veľké prekvapenie,neboli sme tam iba dôchodci z Rosiny, ale stretli sme aj našich
kolegov z Lietavskej Lúčky, Horného Hričova a aj z Rosiniek.
Prišiel vlak a my všetci asi 80 členov Jednoty dôchodcov sme nastúpili smer -
Vysoké Tatry - Hrebienok - Ľadový dóm.
Keď sme prišli do cieľa, bolo krásne slnečné počasie, čo ešte umocnilo náš zážitok.
Obrazy vytesané v ľade, to bolo niečo prekrásne čo sa nedá povedať to treba vidieť
na vlastné oči a ešte zažiť tu atmosféru.
Niektorí členovia sa vybrali aj na Rainerovú chatu a iní si išli popozerať Starý Smokovec.
Vlakom sme sa vrátili do Popradu a odtiaľ trošku unavení,ale šťastní že sme to zvládli,
nastúpili sme na vlak smer Žilina a potom do svojich domovov.
Vo vlaku sme preberali čo sme zažili a plánovali ďaľšiu cestu a to bude v máji
a znova Tatry - hotel Morava. Veľmi sa na to tešíme.

                                                                                   Anna Prišťová

                                                                                   predsedkyňa ZO JDS -Rosina

 

 

Rozlúčka s letom v náručí prírody  Rajeckej doliny

 

            Koncom septembra sa predsedovia 23 ZO JDS spolu so svojimi členmi výborov vybrali za poznávaním krás a histórie Rajeckej doliny. Výlet zorganizovala OO JDS Žilina. V autobuse bolo príjemne a keď sme sa blížili k Rajeckých Tepliciam, predsedníčka ZO JDS Rajecké Teplice nás oboznámila s históriou mesta i kúpeľov.

            Prvou zastávkou však bolo historické mesto Rajec, ktoré je najstaršou osadou Rajeckej doliny, kde nás čakala predsedníčka ZO JDS Rajec p. Rozália Mikolková a pani Pekná pracovníčka Mestského kultúrneho strediska, ktorá nás oboznámila so zaujímavosťami mesta. Spoločne sme si pozreli  renesančnú radnicu zo 16. storočia a Mestské múzeum, ktoré sa nachádza v historickej budove zo 17. storočia a ktorá je zapísaná v zozname národných kultúrnych pamiatok. V budove múzea sú umiestnené dve stále expozície – národopisná a prírodovedná. Mali sme možnosť si pozrieť aj Kostol svätého Ladislava a Trojičný stĺp.

            Z Rajca sme sa autobusom presunuli do Rajeckej Lesnej, známeho pútnickeho miesta. S úžasom sme obdivovali  dnes už svetoznámy Slovenský betlehem, ktorý vytvoril rezbársky majster Jozef Pekara. Toto výnimočné rezbárske dielo zobrazuje okrem udalosti narodenia Ježiša  v meste Betleheme aj dejiny Slovenska, zobrazené najznámejšími  slovenskými miestami a historickými pamiatkami. V Bazilike narodenia Panny Márie sme si v tichu duše oddýchli.

Oddýchnutí sme pokračovali v ceste do rázovitej  obce obkolesenej Strážovskými vrchmi a Malou Fatrou do Čičmian. Predsedníčka ZO JDS Čičmany  p. Anna Čechová nás už čakala pred Obecným úradom. V obradnej sieni obecného úradu nás prijala starostka obce Mgr. Natália Dubnicayová. Vyzdvihla prácu predsedníčky ZO JDS p. Čechovej a pozvala všetkých našich členov na návštevu tohto prekrásneho kúta Slovenska. Obec zabezpečuje viacero kultúrnych a športových podujatí a má aj svoj tanečno-divadelný súbor. Celú obec dokážete prejsť a podrobne si prehliadnuť aj s barokovým kostolom do dvoch troch hodín a v zime si sem môžete prísť zalyžovať. Chceme sa touto cestou pani starostke poďakovať za jej milé prijatie.

Po občerstvení, ktoré pripravili členky ZO JDS sme  si pozreli výstavu umiestnenú v Radenovom dome so stálou národopisnou expozíciou. Môžete tu vidieť ľudové kroje, historické dokumenty, hospodárske náradie, domáce zariadenie, ale i papuče. Pri prehliadke sme mali dojem, že sme sa vrátili v čase späť do minulosti. Je dobré, že sa takéto ľudové exponáty uchovávajú pre budúce generácie. Vďaka tomu sme sa mohli  oboznámiť s históriou a ľudovou kultúrou tejto oblasti.

Tmavé pomaľované drevenice zdobené charakteristickými bielymi geometrickými ornamentmi  patria ku koloritu obce. Dnes sa tieto ornamenty stali symbolom Slovenska v zahraničí, veď tento ľudový vzor bol použitý na oblečení účastníkov už na dvoch  olympijádach, na čo sú Čičmanci patrične hrdí.

A to sa blížil už čas obeda, ktorý sme mali zabezpečený  v bývalom zemepánskom kaštieli v Čičmanoch.  Po obede sme si posedeli, zaspievali a vybrali sme sa na spiatočnú cestu domov. Cestou sme sa však ešte zastavili v Rajeckých Tepliciach. Niektorí šli do kúpeľov nabrať síl z liečivých prameňov.

Akcia bola podporená Žilinským samosprávnym krajom. Týmto vyslovujeme poďakovanie predsedovi Ing. Jurajovi Blanárovi. V plnej svojej kráse začínajúcej jesene sa nám predstavila príroda v  Rajeckej doline. Krajšiu rozlúčku s letom sme si ani nemohli priať.

 

Autor: Alžbeta Vítová                                                              Ing. Eva Beráková

                                                                                            Predsedníčka OO JDS Žilina

         

 

 

 

J a r n á    F l o r a   O l o m o u c   -   2015.

      

               Keď si mnohí členovia, ale hlavne členky  našej ZO Jednoty dôchodcov v Žiline, po  prevzatí si „ Plánu činnosti na rok 2015 „ prezreli všetky naše aktivity, boli nadšení. Čím ? Rôznorodosťou ponuky, s prebúdzajúcou sa jarou mnohé potešili,

že môžme načerpať nové námety na úpravu  predzáhradok, záhradok, kvetinových záhonoch, či už len jednoročkami, letničkami, i trvalkami, kvitnúcimi stromami s rôznymi vôňami, tak i oživiť a  spestriť novými, či obnovenými druhmi ovocných stromov v sadoch, či už čučoriedkami, malinami, černicami, egrešom, ale i odrodami marhúľ, broskýň, sliviek, hrušiek, jabloní i orechov.

               Napokon i rôznych  záhonov s výsadbou cibuľky, cesnaku, priesad šalátov, paradajok, paprík, najmä čili papričiek, na ktoré je toho  výstava zameraná, ktoré nielen pekne vyzerajú v črepníkoch, ale rôzne druhy, ktoré dobre chutia  a oživujú pripravované pokrmy. Bolo tam toho toľko že  nemôžem sa všetkým venovať, ale vrátim sa k láske každej ženy, či už mladšej či staršej, ku kvetom.

               Hlavne v pavilóne A  bolo nainštalované aranžmá  výstavy z tisícov narcisov, tulipánov, petúnií, hyacintov,  muškátov, petúnií i voskoviek, ale i rododendrónov, ľalií, kosatcov, frézií i izbových kvetín.  Ďalšia časť bola venovaná expozícií  mäsožravých rastlín, sukulentov, skalničiek i vresov. Azda  vrcholom bola výstava bonsaj. Tu bolo ozaj čo obdivovať. Hlavne šikovné prsty bonsaistov, ktoré dokážu vytvoriť také krásne tvary  stromčekov, ale hlavne ich trpezlivosť pri ich vyväzovaní.

               Tu treba podotknúť, že výstava Flóra Olomouc nie je iba pastvou pre oči, vône, ale ponúka i všetky možné náradia, misky, stolčeky, podpery i nábytok do záhrad, teda všetko čo práve potrebujeme. Nezabúda sa ani na literatúru.

                Čo veľa návštevníkov oslovilo bola možnosť nahliadnuť do všetkých veľkých  8 skleníkov, ktoré boli každý zameraný na iný druh kvetov, rastlín, ale i živočíchov. A teraz trochu z histórie výstavy. Záhradnícke výstavy pod názvom Flóra 0lomouc sú  poriadané od r. 1967. Spočiatku sa konali striedavo s kvetinovými výstavami s Bratislavou. V párnych rokoch výstavu hostila Bratislava, v nepárnych Olomouc. Veľkou výhodou Olomouckých  výstav  je, že sú vsadené do parkov, kde si môžu návštevníci oddýchnuť i občerstviť sa.

                Keď sme navštívili mesto Olomouc, nemohli sme vynechať ani krásne historické centrum  so starobylou radnicou a orlojom, katedrálu ako i mnohé nádherné historické pamätihodnosti.

               Veľmi nás lákal výlet do Moravského Versailles, teda do  Kroměříža, ale žiaľ, to sa už časovo nedalo zvládnuť. Verím, že sa nám niečo  podarí  nabudúce. Na teraz odchádzame z Olomouca plní dojmov z krásneho historického mesta, ale hlavne plní vôní, kráse farieb i prístupom dobrých ľudí.    

 

Eva Kmeťová

 

Ľadová krása v Tatrách

 

Tohoročný výlet nás seniorov z Jednoty dôchodcov zo  Žiliny bol smerovaný do „ľadového kráľovstva v Tatrách“. Lákalo nás vidieť nielen zmrznutú ľadovú krásu v „Tatranskom ľadovom dóme“, ale aj ľadové sochy, ktoré zhotovili  umelci z desiatich krajín v rámci podujatia „Tatry Ice Master“.

Viacerých z nás hnala do Tatier nielen túžba po ľadovej atrakcii, ale aj  ľudská zvedavosť po poznaní a túžba byť v ľadovej rozprávkovej krajine a uzrieť na vlastné oči,  čo to za ľadové kráľovstvo v Tatrách v zime „vyrástlo“.

Neľutovali sme skoršie vstávanie a hneď zrána sme nasadli do rýchlika v smere Žilina – Poprad Tatry. Za necelé dve hodiny už sme boli na železničnej stanici Poprad – Tatry. Eskalátormi sme sa presunuli na nástupište  „Tatranskej elektrickej železnice“ - TEŽ, kde nás už čakala moderná súprava. Náš presun prebiehal rýchlo a svižne, pretože na prestup do odchodu tatranského vláčika sme mali iba 7 min. Len čo sme sa usadili , už sa aj vláčik pohol. Cez veľké presklené okná sme už plne vnímali krásu tohoročnej tatranskej zimy. Po vyhliadkovej 30 min jazde tatranskou prírodou sme vystúpili v Starom Smokovci. Privítalo nás slniečko, snehové mantinely pozdĺž cesty a v pozadí  panoráma zasnežených tatranských končiarov. Prechádzku po Starom Smokovci sme odložili na poobedie a naše kroky smerovali do kopca až k lanovke na Hrebienok.

Tu sa poniektorí z nás rozhodli ako ďalej. Možnosti boli dve. Pešia túra po zasneženej ceste po zelenej značke zo Starého Smokovca (995 n. m.)  do kopca na Hrebienok (1275 n. m. ) popri lanovkovej dráhe.

Pre tých väčších nedočkavcov a pohodlnejších turistov bola v ponuke aj pohodlná jazda pozemnou lanovkou. Viacerí z nás zvolili tú pohodlnejšiu variantu a nastúpili do pripravenej pozemnej lanovky. Cez veľké presklené okná sa nám pred očami predstavovala panoráma tatranských svahov plné snehu, kde sem – tam stálo hrdo ako „sám vojak v poli“ zopár vysokých stromov  - ihličnatých samotárov. Po vystúpení na  konečnej zastávke sa pred nami čneli zasnežené tatranské končiare. Boli tak blízko, že hádam stačilo natiahnuť ruku a pohladiť ich . Nad nimi v ten deň kraľovala modrá obloha bez mráčikov. Celé snehové stráne pod nami sa kúpali v slnečnej žiarivej kráse. Wau ...konečne sme zazreli skvostnú ľadovú rozprávkovú krajinu - ľadové sochy stojace len tak v snehu akoby vyrástli ako „huby po daždi“. Je to nádhera. Za tri dni počas neoficiálnych tretích majstrovstiev sveta v tesaní ľadových sôch „TATRY ICE MASTER“ umelci z 10 krajín vyčarili frézami, pílami a dlátami úžasnú jemnú krásu . Vdýchli život tonám ľadu. Ľadové medvede pekne stáli v snehu v trblietavej ľadovej kráse. Pohľad na ďalšie ľadové sochy nás tak trochu posunul z Vysokých Tatier priamo do romantického Paríža alebo na rušný Manhattan. Pri abstraktných ľadových sochách zapracovala aj naša fantázia a predstavivosť. Mnohí z nás v nich objavili prvky jemnej tvorivosti a radosti zo života.

A sme sa už pomaly dostali k veľkému stanu kopulovitého tvaru. Hnaní zvedavosťou sme opatrne vstúpili do vnútra. Hneď po vstupe za zvukov jemnej hudby sme zostali stáť pred ľadovou bazilikou. Český sochár František Bálek spolu s ďalšími siedmymi sochármi a ich tromi pomocníci postavili na Hrebienku už po druhý krát Tatranský ľadový dóm plný ľadovej krásy, ktorá pohládzala dušu. A nestalo sa nič z toho, čo sa udialo v ľadovom paláci v rozprávke „Snehovej kráľovnej“ – nikomu nezmrzol úsmev na tvári, ani srdce nestvrdlo ako kus studeného ľadu.

Za zvukov jemnej hudby sme znovu vyšli z ľadového domu na slnkom zaliaty chodník a viacerým z nás sa zažiadalo prejsť sa zimnej ceste na kávu do Rainerovej útulne. Počasie nám pralo aj naďalej, tak sa nám kráčalo pekne v pohode. Z Hrebienka (1275 m n. m.) sme prešli po červenej k Rainerovej útulne (1301 m n. m. ). Dobre sa nám kráčalo po zimnom chodníku, snehu bolo tak akurát, cesta nebola samá šmýkačka, hoci po nej prebehlo aj zopár lyžiarov na lyžiach. Cestou bol pekný výhľad do doliny a aj na okolité skalné vrchy. V teple útulne nám syn Petra Petrasa, nám zalial kávu a my sme si neďaleko kachľovej pece v pohode pochutnali na čiernom moku. Podobnú chuť malo viacero návštevníkov , tak sme uvoľnili miesto pri piecke aj pre nich a vonku na snehu sme si ešte urobili malý piknik z doneseného jedla. Po zjedení rýchleho obeda nastal čas na návrat na Hrebienok.

Tu nám pohľad ešte na chvíľu zaletel na novú dominantu Hrebienka na „Tatranský ľadový dom“ a ľadové výtvory okolo neho. Opustili sme ľadové kráľovstvo a vrátili sa do Starého Smokovca. Ďalej sme sa  tatranským vláčikom doviezli na Štrbské Pleso, zubačkou na Štrbu a zo Štrby rýchlikom domov.

Bol to pekný výlet v zimnej sezóne. Ľadová krása už má svoju miesto na vysokotatranskom Hrebienku. Zažili sme možno najväčšiu a najchladnejšiu atrakciu tejto zimy.

Možno „Tatranci“ s „Mrázikom“ tohto roku uzavreli tichú dohodu a „tatranský ľadový dóm“ vydrží viac ako minulého roku (82 dní). Ak by sme do toho zapojili matematiku tak Ak ľadová krása tejto zimy nakoniec pominie, netreba smútiť nad roztopeným ľadom. Tatranský dóm a ľadové sochy postavia sochári určite aj o rok, možno budú iné, opäť zaujímavé i poriadne ľadové.

 

Ing. Anna Frličková

Študentka U3V ŽU v Žiline

 

 

Výlet do Adventného Krakowa

Tí, ktorí sa rozhodli ísť neobanovali. Všetci záujemcovia, členovia ZO JDS zo Žiliny, Lietavskej lúčky a Varína o tento výlet, sa spolu dńa 10.12.2014 stretli pri autobusovom nástupišti v Žiline, aby sme sa následne spoločne vydali za poznávaním historickými pamätihodnosťami ovenčeného Krakowa.

            Počasie nám mimoriadne prialo, a tak sme si mohli tento výlet skutočne vychutnávať. Už o desiatej ráno sme medzi prvými objavovali záhady hradného návršia a hradu Wawel, ktorý píše svoju históriu od 14. storočia. a bol niekoľkokrát počas svojej histórie dobovo prestavaný. Samotné návršie však bolo osídlené od 10. stor., kedy tu vznikali prvé svätské stavby. Od sprievodcu sme sa dozvedeli, že práve pod Wawelom sa nachádza jedno zo siedmych energetických centier na svete. Jeho sila pramení v hĺbke 1200m pod zemou. A tak sme neváhali, opreli chrbát o stenu a so zatvorenými očami sme načerpávali novú energiu a silu. Najviac nás asi upútala renesančne prestavaná časť zámku, ktorá sa môže popýšiť skovstnými arkádami a dobovými freskami.

Naše ďalšie kroky smerovali do Katedrály sv. Vojtecha a Stanislava, ktorá je miestom korunovácií i posldného odpočinku mnohých poľských kráľov. Svojho času tu slúžil aj niekdajší pápež svätý Ján Pavol II. (Karol Wojtyla). Ku Krakowu sa viaže mnoho legiend, a jedna z nich hovorí, že kým budú visieť pri jej vchode katedrály kosti mamuta, veľryby a nosorožca, bude stáť aj celá katedrála. Len čo sme si pozreli katedrálu, vybrali sme sa dolu hradným vŕškom a následne sme pokračovali po ulici Hradskej do centra mesta, tak ako to kedysi robili poľskí králi počas korunovačného sprievodu a cestou sme obdivovali typické poľské kočiare - drožky, ktorých história siaha až do 17. storočia.

           Historické centrum Krakowa, kde sme našu prehliadku završili, má návštevníkom, skutočne čo ponúknuť, Neprehliadnuteľné Sukenice sú skutočnou dominantou tohto námestia. S Krakowom sa spája aj trúbeni "hejnálu", ktoré zaznieva z jednej z veží Mariánskeho kostola každú celú hodinu. Takmer všetky kamenice (murované domy z kameňa) a paláce po obvode Hlavného námestia, sú zaujímavé z historického hľadiska a ich dejiny siahajú niekoľko storočí do minulosti. Sídli v nich množstvo kaviarničiek, reštaurácií a krčmičiek, ktoré sú medzi zahraničnými návštevníkmi veľmi obľúbené. Medzi nimi sme našli aj najdlhšie fungujúcu reštauráciu,

Naše poznávanie sme zakončili na adventných trhoch, kde sme si pochutnali na miestnych pečených špecialitách, domácom chlebíku s praženou cibuľkou, oštiepkoch, či varenom grogu. Niektorí z nás si krásy vysvieteného Krakowa vychutnali aj na drožke.

Vďaka dlhodobej spolupráci s p. Michalovi Macháčom bol tento výlet ponúknutý našim členom, ako aj ich rodinným príslušníkom za zvýhodnenú cenu, za čo sme veľmi povďační a týmto mu ďakujme.. Tí, ktorí ste náš výlet zmeškali, nesmúťte, už teraz sa môžete tešiť na ďalšie výlety, ktoré pre Vás v budúcom roku pripravujeme.

                                                                         

                                                                                                            Alžbeta Vítová

                                                                                                    predsedníčka ZO JDS Žilina

 

 

Vnímali sme históriu a obdivovali sme krásy Slovenska

            Dňa 25. septembra 2013 vybrali sme sa za poznávaním našej histórie, za krásou prírody i kultúrnych pamiatok. Náš cieľ bol mesto Zvolen. Celý deň nám prialo pekné slnečné počasie.

            Prvou zastávkou bolo Arborétum Borová hora, ktoré patrí medzi unikátne zariadenia svojho druhu a ktoré je výnimočné sústreďovaním pôvodných druhov drevín. Pokochali sme sa krásou začínajúcej jesene s jej pestrým sfarbením stromov. Areálom arboréta nás sprevádzala odborná sprievodkyňa  takmer 2 hodiny. Dozvedeli sme sa, že táto jedinečná záhrada sa buduje od roku 1965 a má rozlohu takmer 50 hektárov. V súčasnosti sa tu nachádza viac ako 450 druhov ihličnatých a listnatých drevín. Okrem drevín nás zaujala aj najväčšia zbierka takmer 700 druhov ruží na Slovensku, ktoré boli vyšľachtené na území bývalého Rakúsko - Uhorska, Česka a Slovenska, ale aj ďalšie odolné odrody z iných krajín. Upútala nás aj zbierka viac ako 500 druhov kaktusov najmä z Mexika, Južnej Ameriky a rôznych iných sukulentov, ktorá je umiestnená v skleníku.  Po skončení prehliadky sme mali možnosť zakúpiť si rastliny na zasadenie do svojich záhrad.

            Národná kultúrna pamiatka Zvolenský zámok bola našou druhou zastávkou. Jeho história siaha až do 14. storočia. Kráľovská sieň s kazetovým stropom s portrétmi panovníkov, priľahlá Stĺpová sieň, Rytierska sieň, Zámocká kaplnka to boli priestory, ktorými sme prechádzali a ktoré sme obdivovali. V súčasnosti priestory zámku využíva Slovenská národná galéria Bratislava. Nachádza sa tam expozícia gotického umenia s časťami krídlových gotických oltárov a sôch. Zbierka ikon stredovekého byzantského maliarstva a jeho najstarší exponát Mandylion pochádzajúci až zo 16. storočia bola ďalšia časť expozície. Prezerali sme si tiež obrazy európskych maliarov talianského, nizozemského či holandského maliarstva z obdobia 16. - 19. storočia. Mali sme možnosť pozrieť si aj unikátny súbor búst od sochára Franza Xavera Messerschmidta, nazvaný ako Charakterové hlavy.

                Tento pekný výlet bol súčasťou projektu „Zdokonaľujeme sa v histórii a objavujeme krásy Slovenska“ a  bolo to  „Podujatie s podporou Žilinského samosprávneho kraja“. Ďakujeme.

 

                                                                                                          Alžbeta Vítová

                                                                                                 predsedníčka ZO JDS Žilina

 

 

Odvážni dôchodcovia si vyskúšali plavbu na plti osobne

„Tam okolo Strečna, cesta nebezpečná, pod zámkom sa skryli v bielych plachtách víly“ spieva sa v starej pltníckej piesni.

Zvedaví a plní očakávania sme sa vybrali tí odvážnejší  v sobotu 24.8.2013 do Strečna, aby sme si vyskúšali plavbu na osobnej plti. Veď Strečnianska úžina bola pre pltníkov, ktorí sa v minulosti a to už v 11. storočí po rieke plavili z Liptova, najdobrodružnejšou, ale zároveň aj tou najobávanejšou časťou plavby. Ak vraj šťastlivo preplávali túto časť, pltníci sa plavili dolu Váhom do Komárna, potom po Dunaji až k Čiernemu moru. Pred legendárnym úsekom skalných brál Margita a Besná nás naši pltníci ubezpečili, že ich nebezpečné časti boli v minulosti odstrelené a kameň bol použitý pri výstavbe železničnej trate.

Počas vyše hodinovej plavby sme prešli okolo skál Besná, Margita, kaprovej skaly, dvoch hradov, v jednom mieste nám pltníci plť otočili o 360 stupňov, vraj je to jediné miesto na Slovensku odkiaľ naraz vidno dva stredoveké hrady – Starý hrad a hrad Strečno. Plavili sme sa popod železničné mosty, druhé najdlhšie previsy elektrického vedenia na Slovensku, videli sme historický nivelačný bod, vrch Polom, ďalej sme z plte videli biely monument pamätník venovaný francúzskym partizánom na vrchu Zvonica. Naša plavba končila pri kompe, ktorá práve prevážala osobné autá na druhú stranu Váhu.

 Z plte boli pohľady na tieto miesta iné a nové ako sme zvyknutí z cesty autom, či autobusom. Plavba cez Domašínsky meander, cez pereje až do cieľovej stanice bol úchvatný. Pokochali sme sa krásou prírody Malej Fatry, obdivovali sme nemé pamätníky našej histórie, vdychovali sme vôňu  vody  Váhu.

Vyskúšali sme si plavbu na plti osobne a zažili sme jeden veľmi pekný letný výlet. Chceme sa i touto cestou poďakovať predsedovi Žilinského samosprávneho kraja Ing. Jurajovi Blanárovi, že podporil náš projekt  „Zdokonaľujeme sa v histórii a objavujeme krásy Slovenska“, ktorého spoluorganizátormi sú Žilinský samosprávny kraj spolu so ZO JDS Žilina.

 

                                                                                                         Alžbeta Vítová

                                                                                                Predsedníčka ZO JDS Žilina

 

 

Výlet starých rodičov s vnúčatami : Stará Bystrica – Vychylovka

Nedeľa ráno 2.6.2013. Prší? Neprší? Bude pršať?  Pôjdeme vôbec? S takýmito otázkami sme iste ráno vstávali viacerí. Nakoniec sme predsa len išli. A urobili sme dobre.

Prvou zastávkou bola obec Stará Bystrica so svojim 1. Orlojom na Slovensku.   Orloj je krásne farebný, presne tak ako na obrázkoch. Celý návrh je od akademického sochára Lovišku.

Ide o najväčšiu drevenú sochu na Slovensku. Šesť bronzových plastík, ktoré sú  umiestnené vo výklenkoch orloja: z najstaršieho obdobia je to knieža Pribina, kráľ  Svätopluk, z 19. storočia sú to kodifikátori slovenského jazyka Anton Bernolák a Ľudovít Štúr, z 20. storočia je to Milan Rastislav Štefánik a Andrej Hlinka.          

Sedem sôch slovenských apoštolov z topoľového dreva sú dielom ľudového rezbára Petra Kuníka z Tvrdošína. Ide o svätcov, ktorých osudy boli spojené so Slovenskom: sv. Cyril, sv. Metod, sv. Andrej-Svorad, sv. Beňadik, sv. Gorazd, sv. Bystrík a sv. Vojtech.

Pražská  firma SPEL navrhla a zostrojila astroláb pre Slovenský orloj v Starej Bystrici.

Astronomické údaje sú špeciálne navrhnuté pre zemepisnú polohu Starej Bystrice fázami dňa: čierna noc, červená úsvit, bledomodrá deň-obzor, červená súmrak. Ručička so slnkom sa pohybuje po týchto poliach podľa toho, kde sa reálne slnko nachádza. Vo vežičke orloja sú umiestnené dva zvony. Jeden zvon odbíja čas, druhý zvon vytvára zvukovú kulisu počas promenády apoštolov. Odbíjací zvon (cimbal) nesie názov sv. Juraj a text: Slovenský orloj Stará Bystrica R. P. 2009. Zvon dal odliať žilinský župan Ing. Juraj Blanár. Druhý zvon nesie názov Riečnická Madona a text: Na pamiatku zatopených obcí Riečnica a Harvelka dal odliať nitriansky biskup Mons. Viliam Judák. Tento zvon má vyobrazený emblém Panny Márie z obrazu na hlavnom oltári riečnického kostola.

Odtiaľ sme pokračovali  v ceste na Vychylovku, kde sa nachádza významné  Múzeum kysuckej dediny vo Vychylovke. Tento skanzen nie je však len miestom zachovania dávnych stavieb stojacich na rôznych miestach Kysúc, ale obdivovali sme tu aj ďalšiu raritu svetového významu, technickú pamiatku, lesnú úvraťovú železničku.
Previezli sme sa na historickom vláčiku, prezreli sme si skanzen Kysuckej dediny, ochutnali ponúkané špeciality. Mali sme pocit, že sa tu kedysi dávno zastavil čas. Staré dreveničky, krásny malý kostolík, drevené stodoly, drevená krčma, mlyn.  V skanzene bol pripravený program pre deti, váľanie mája, sv. omša venovaná  za všetky vnúčatá, sokoliari so svojimi cvičenými operencami, hojdačky, trampolína. Každý si mohol vybrať z ponuky čo sa mu páčilo.

Ani popoludňajší dáždik nám neubral na pekných zážitkoch.

                                                                                   Alžbeta Vítová – predsedníčka ZO JDS Žilina

 

 

Kroměříž

 

Dňa 25.mája 2013 sme navštívili krásne historické mesto Kroměříž.  Jednodňový kultúrno poznávací zájazd bol úspešnou akciou našej ZO JDS Žilina. Spolu 48 členov sme v tento deň zažili pekné spoločne prežité chvíle.

Navštívili sme Arcibiskupský zámok v Kroměříži, ktorý patrí medzi popredné kultúrno historické pamiatky na  Morave. V 13.storočí bol postavený  na jeho mieste gotický hrad, ktorý bol v r. 1512 prebudovaný na renesančný zámok a od tejto doby bol majetkom olomouckých biskupov a  arcibiskupov, ktorým slúžil ako reprezentačné sídlo.

V zámku sme si pozreli reprezentačné sály. Súčasťou prehliadky bola i najväčšia zámocká sála - Snemovacia sála, súkromné apartmány olomouckých arcibiskupov, ako aj obidve zámocké knižnice.
Prezreli a vychutnali sme si aj expozíciu Zámockej obrazárne. Predstavuje druhú najvýznamnejšiu zbierku obrazov v Českej republike.  V galérie sme mali možnosť obdivovať obrazy stredoeurópskych maliarov  15.- 18.storočia, medzi nimi  85 originálov  od Tiziana, van Dycka, L.Cranacha st.  a ďalších majstrov maľby.

Súčasne sme si prezreli aj podzámockú záhradu s krásnym parkom, jazierkom, malou zoologickou záhradou a sochárskou výzdobou.

Odtiaľ sme sa presunuli pešo do Kvetinovej záhrady, ktorá patrí medzi najvýznamnejšie  svetové záhradnícke diela, postupne budované od 17. storočia. Obdivovali sme labyrinty zelených stien spolu s 244 m dlhou Kolonádou, z jej vrchu je krásny výhľad na kvetinovú a sochársku výzdobu a centrálny pavilón, v ktorej sa nachádza Foucaultovo kyvadlo, pomenované po francúzskom fyzikovi Foucaultovi, a ktoré potvrdzuje dôležitý fyzikálny experiment otáčanie sa planéty Zem okolo svojej osi. Model s 25 m dlhým lankom je umiestnený tu v Rotunde v Kvetinovej záhrade. Celá jej záhradná architektúra nám ponúkla mnoho prekvapujúcich a očarujúcich zážitkov.

V roku 1998 bol tento barokový zámok a obidve záhrady zapísané do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Záverom sa chcem poďakovať p. Mgr. Michalovi Macháčovi, ktorý nám pomohol zorganizovať a zrealizovať tento pekný zážitok.

 

                                                                                                              Alžbeta Vítová

                                                                                                   Predsedníčka ZO JDS Žilina

 

 

Náš poznávací výlet do Martina

 

           Dňa 24. 4. 2013 sme navštívili Maticu slovenskú v Martine, aby sme si pripomenuli 150 výročie jej vzniku. Prvé slávnostné zhromaždenie MS sa konalo 4.augusta 1863 v Martine. Jej prvým predsedom sa stal katolícky biskup Štefan Moyzes a podpredsedom bol evanjelický superintendent Karol Kuzmány. Jednou zo základných úloh Matice slovenskej v tom čase bolo šírenie vzdelanosti a obrana kultúrnych a národných práv Slovákov v dobe, keď sa Slováci ako národ začali politicky uvedomovať. Dnes jej hlavná úloha je národne a vlastenecky pôsobiť na území Slovenska i mimo nej, kultivovať lásku k vlasti, združovať tvorcov a priaznivcov slovenskej kultúry a napomáhať jej rozvoju, chrániť a rozvíjať národné dedičstvo ako národnú a kultúrnu hodnotu. Toto všetko sme mali možnosť vypočuť si od p. Gondu, ktorý nás privítal v historickej zasadacej miestnosti Matice slovenskej. Po skončení prednášky sme sa presunuli na Národný cintorín v Martine.  V tichej spomienke sme postáli pri hroboch známych osobností slovenského života, ktorí tu odpočívajú.

Pekné počasie nás sprevádzalo i pri našej tretej zastávke v Martine a to pri prehliadke najväčšieho Múzea slovenskej dediny v prírode – skanzenu v Jahodníkoch. Na ceste domov do Žiliny sme si uvedomili, aká veľká a bohatá je naša slovenská história.

 

                                                                                                          Alžbeta Vítová

               predsedníčka ZO JDS Žilina

 

 

Návšteva Budapešti

 

            V rámci Mesiaca úcty k starším sme zorganizovali jednodňový zájazd do Budapešti. Zúčastnili sa ho členovia zo ZO JDS Žilina, ZO JDS Divina a ZO JDS Lietavská Lúčka. Spolu 47 osôb sme sa ráno dňa 23. 10. 2012  5,30 hod. vydali autobusom cez Banskú Štiavnicu, Kremnicu až do Budapešti. Ranná hmla sa počas dňa rozplynula do krásneho slnečného počasia a tak sme si mohli vychutnávať čaro slnečnej Budapešti. Aby sme čo najviac videli, prehliadka po meste bola čiastočne autobusom, čiastočne peši. Mali sme možnosť vidieť Kostol sv. Štefana, Námestie  Milénium, Andrászyho bulvár, Parlament, Reťazový most, Rybárska bašta, Kráľovský palác, Tarnoky ulica.

Po prehliadke Budapešti sme zašli do Oceanária – Tropicaria  pozrieť si jeho expozíciu z rastlinnej i živočísnej ríše.  Každého asi upútalo veľké morské akvárium.

         Zo Žiliny nás sprevádzala p. Mária Lachová, ktorá nám počas cesty vyprávala históriu a zaujímavosti miest, cez ktoré sme prechádzali. Dozvedeli sme sa veľa informácií z histórie Maďarska, ale aj Slovenska. Aj toto je jedna z našich viacerých akcií v rámci Roka aktívneho stárnutia.

         Zábery z návštevy Budapešti si môžete pozrieť v našom fotoalbume.

Vraví sa, že “na každú cestu si máš vziať sám seba a zakaždým sa aj vrátiť k sebe samému – šťastnejší a obohatený”.

 

                                                                         Alžbeta Vítová

                                                               predsedníčka ZO JDS Žilina

 

 

Zdokonaľujeme sa vo vedomostiach o histórii Slovenska

 

V utorok 25. 9. 2012 ráno sme vyštartovali zo Žiliny za poznávaním našej histórie. Naša cesta viedla do slobodného kráľovského mesta Kežmarok, aby sme navštívili jeho historické pamiatky.

            Videli sme najvýznamnejšou z nich a to artikulárny drevený kostol zapísaný v zozname UNESCO a evanjelické lýceum z roku 1775 s jeho školskou knižnicou so 150 tis. zväzkami kníh. Niektoré z nich pochádzajú až z 15. storočia. Dozvedeli sme sa, že v lýceu  študovali významné  osobnosti a dejatelia slovenského života.  Prezreli sme si aj nový evanjelický kostol z druhej polovice 19. storočia  a gotický katolícky kostol z roku 1498  Baziliku sv. Kríža. Ďalšou našou zastávkou bol mestský hrad, s významnými expozíciami. Expozícia venovaná cechom a remeslám, expozícia zbraní, expozícia venovaná rod. Thökoly, expozícia venovaná Vysokým Tatrám a začiatkom horskej turistiky,  Tiež sme mali možnosť vidieť historickú radničnú miestnosť,  hladomorňu, vyhliadkovú vežu, lekáreň z 19. a 20. storočia, hradnú kaplnku. Pre mužov bola  zaujímava prehliadka múzea historických vozidiel, ktoré sa nachádza v areáli hradu. Popoludní sme vymenili historické mesto za pobyt a prechádzku v prírode na Štrbskom Plese. Ranný dážď neskôr vystriedalo slniečko, ktoré nás sprevádzalo už celý deň.

Všetky navštívené pamätihodnosti a sprievodné slovo sprievodcov po historických objektoch prispelo k tomu, aby sa členovia ZO JDS Žilina mohli zdokonaliť vo svojich vedomostiach o našej histórii. Táto akcia bola finančne podporená Mestom Žilina.

 

                                                     Alžbeta Vítová

                                            predsedníčka ZO JDS Žilina

          

 

Čo sme videli a počuli v „Kúdeľnej izbe starej mamy v Strečne

 

           Vo štvrtok 9. 8. 2012 sme sa vybrali pár žien – členiek ZO JDS Žilina do Strečna, aby sme si pozreli malú kúdeľnú izbičku. A neľutovali sme. Vypočuli sme si výklad o celkovom využití ľanu, o ľudových zvykoch a čo-to aj o antickom bájosloví, ktoré sa viaže ku tkaniu. Dozvedeli sme sa aká zložitá je cesta semienka ľanu až po hotové utkané plátno.  Koľko času, práce, umu a šikovných ženských rúk je k tomu treba. Videli sme nástroje, ktoré sa používali v slovenských domácnostiach pri spracovaní ľanu:  ráf, trlica, kúdel, motovidlo, vreteno, kolovrátok, niteľnica, člnok, krosná.

         Niektoré ženy sa vrátili v spomienkach do svojich mladších rokov, keď   ony s tým pracovali. Niektoré sme toto mali možnosť vidieť prvý krát.

Zažili sme návrat do čias, keď kolovrátok ešte nebol len dekoratívnym predmetom v našich domácnostiach. Tento zážitok prajeme aj Vám ostatným aspoň cez náš fotoalbum.

 

                                                          Alžbeta Vítová

                                                predsedníčka ZO JDS Žilina

 

 

Zájazd Lednice – Valtice

 

            V utorok 22. mája 2012 ráno o 6,00 hod. sme vyštartovali zo Žiliny na náš  kultúrno – poznávací zájazd do Ledníc a Valtíc. História celého Lednicko-valtického areálu je spojená s rodom Lichtenštajnovcov.  V okolí zámku sme sa poprechádzali po krásnom zámockom parku. Z parku bolo vidieť minaret, ktorý na prelome 18. a 19. storočia postavil architekt Jozef Hardmunt /vynálezca ceruzky/. Niektorí navštívili aj zámocký skleník s tropickými rastlinami.

Lednický zámok je vybudovaný v štýle anglickej gotiky. V zámku sme mali možnosť si prezrieť reprezentačné sály, ktoré slúžili na organizovanie spoločenských akcií, plesov a bálov. Upútali nás najmä  krásne lustre, drevené stropy  a drevené obloženia stien, ako aj nábytok.

            Z Ledníc sme sa autobusom presunuli do Valtíc, kde sme si zase prezreli zámocké kniežacie apartmány s umeleckými obrazmi, nábytkom z obdobia baroka, rokoka i empíru. A mohli sme cez okno z poschodia nazrieť i do zámockej kaplnky.

            Celý Lednicko-valtický areál od roku 1996 patrí medzi svetové a kultúrne pamiatky UNESCO.

            Fotografie zo zájazdu si môžete pozrieť v našom fotoalbume.

 

                                                           Alžbeta Vítová

                                                       predsedníčka ZO JDS Žilina