História obce

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1321  s názvom Zederne patrila barónskej rodine  Szúlovských .Po niekoľkých rokoch patril pánom Budatínskeho zámku. V ďalších rokoch ako majitelia obce sa objavujú rody  Esterházyovcov a Podmanických.

Názov „Szwedernyk“ sa objavuje r.1439.V  r.1522 v urbariátnych spisoch je uvedený názov “Nagyszvederik“ /Veľký Svederník/. “Kisszvederník“ /Malý Svederník/ sa menovala blízka osada -dnešný Keblov. Osada Zarieč vznikla neskoršie pravdepodobne tak, že niektorí občania Veľkého Svederníka si postavili domy za riekou,ktorých postupne pribúdalo.

Osada Marček patrila r.1453 kráľovskému úradníkovi zo sídlom v Bytči -Jánovi Markovskému po ňom dostala aj pomenovanie „Markofala  “/Markova dedina/.

V 16.storočí sa v Uhorsku dotváralo župné zriadenie vytýčili sa hranice žúp aj okresov.  Riečka Dlhopolka sa stala hranicou medzi okresmi Žilina a Bytča. Do okresu Žilina patril Svederník a Marček do okresu Bytča patrili Zarieč, Keblov a Dlhé Pole. Tento stav trval cca 400 rokov až do r.1960. 

Obec Svederník ako je uvedené v cirkevných matrikách z r.1680 patril do farnosti dolnohričovskej. V tom čase mal Svederník okolo 120 obyvateľov, polovica bola evanjelického vierovyznania. Po postavení rímskokatolického kostola v Divine patril Svederník do farnosti Divina až do r.1991. Rozhodnutím Biskupského úradu v Nitre bola obec pričlenená do farnosti Dlhé Pole.

Obyvatelia v tejto oblasti sa živili prevažne poľnohospodárskou prácou. V Zarieči koncom 19-teho storočia bolo panstvo Borčického / bol podrichtárom/. Za panstva Borčického bol v Keblove na Tomášovci veľký ovocný sad, kde sa pestovali aj jedlé gaštane. Niektorí občania sa zaoberali aj drotárstvom. Známym drotárom bol  Imrich Keblovský z Keblova. Koncom 19.a začiatkom 20.storočia veľa mužov odišlo za prácou do zahraničia najmä do Ameriky. Dvanásti sa po skončení prvej svetovej vojny vrátili a prispeli k zveľadeniu obce. Všetci prispeli na zakúpenie zvona, pôvodný bol použitý pre vojenské účely.

Obec postihli obrovské povodne r.1813 na  rieke Váh, ktorá strhla a zničila cestu z Budatína až po Púchov a presunula svoj tok k Hornému a Dolnému Hričovu a tak ostalo koryto až do vybudovania  Hričovskej priehrady, potom sa  staré koryto dostalo za odtokový  kanál vedúci na ďalší vážsky stupeň Mikšová.

Ďalšou hroznou udalosťou bola povodeň na rieke Dlhopolke  8.mája 1822. Túto udalosť opisuje svedernický latinský básnik Adam Vanoch. Narodil sa 17.novembra 1776, zomrel 15.marca 1849. Na svederníckom cintoríne mu  občania zo zbierky postavili pomník.

Ďalším významným svederničanom bol profesor Jozef Hložný,  nar.16.februára 1836, učil v Satu mare. Vo viacerých novinách písal o krivdách, ktoré maďarská vláda spôsobuje Slovákom. Pre Slovákov požadoval autonómiu, zato bol uväznený. Po odsedení trestu emigroval do Ruska. Žil v Tule,  kde zomrel 24.apríla 1876.

Ďalším významným občanom Svederníka je Vincent Mihalus, narodený  28.júla 1890. Študoval na Univerzite v Budapešti prírodné vedy. Venoval sa prírodnému spôsobu liečenia o čom vydal knihu. Pozoru hodné výsledky dosiahol v liečení astmy. Zomrel 6.septembra 1964, pochovaný je vo Svederníku.

Najväčšiu zásluhu o zviditeľnenie Svederníka má Národný umelec, maliar, grafik, ilustrátor a vysokoškolský profesor Vincent Hložník,  je známy nielen na Slovensku, ale i v Európe a Amerike.

Narodil sa 22.októbra 1919, zomrel 10.decembra 1997. Na rodnom dome má umiestnenú pamätnú tabuľu.

Veľmi známym rodákom zo Svederníka je Ferdinad Hložník, brat Vincenta. Bol akademickým maliarom, grafik- ilustrátor učebníc a detských kníh. Narodil sa 18.novembra 1921, zomrel 27.februára 2006.

Tu treba spomenúť Mons.ThDr. Antona Boteka,  doktora teológie. Po emigrácii pracoval medzi Slovákmi v Kanade. Potom vo Vatikáne, kde prednášal na Vysokej škole. V cirkevnej hierarchii dosiahol hodnosť pápežského preláta. Bol autorom prvého slovenského prekladu biblie. Narodil sa 8.februára1911 v Zarieči /časť Svederníka/, zomrel 9.februára 1992.

Z rodákov Svederníka je treba spomenúť Štefana Revaja, narodeného r 1914.  Najprv študoval teológiu potom na filozofickej fakulte UK Bratislava históriu a archivnícstvo. Bol dlhoročným pisateľom svederníckej kroniky. Napísal román z prostredia obce s názvom “Záhony“. Zomrel r.1996.    

Z mladších rodákov je nutné spomenúť MUDr. Vincenta Keblovského, obvodného lekára  vo Svinnej pri Trenčíne, priekopníka akupunktúry na Slovensku.

Prof. Ing. Ivan Hričovský Csc, aj keď je rodákom z Horného Hričova ale kariéru výskumníka začal v časti Výskumného ústavu ovocinárskeho, ktorý mal sídlo vo Svederníku a dodnes je uznávaním špecialistom na pestovanie ovocia v Európe.

Tiež treba spomenúť Milana Vakulu, ktorý začal na severnom Slovensku s pestovaním /priemyselným/ zeleniny vo veľkom,  ako vedúci zeleninárskej skupiny na JRD Kotešová. Neskoršie svoju činnosť zameral na pestovanie kapusty. Svedernícka kapusta sa stala vyhľadávanou zeleninou na strednom Slovensku, produkcia kyslej kapusty bola 1600 ton ročne, robila dobré meno obci.

Začiatkom dvadsiateho storočia v Zarieči postavil vodný mlyn Ján Botek, otec Mons. Antona a Vendelina  Botekových. Voda na mlyn bola odrazená z rieky Dlhopolky stavidlami, jedno sa zachovalo  na pôvodnom mieste,  umelým jarkom, bola vedená na mlynské koleso. Pri mlyne  bola postavená pila tiež poháňaná  vodným kolesom. Vybavenie mlyna je zachované, mlyn aj vybavenie je majetkom  rodiny Lisických, dedičov po poslednom majiteľovi Botekovcov Vendelínovi, ktorý  bol na vtedajšie pomery sčítaný a venoval sa záchrane regionálnych pamiatok .Jeho zásluhou sa zachovala bibliografia Adama Vanocha.

V lesoch svederníckeho chotára a hlavne dlhopolského bolo dostatok dreva. Vyťažené drevo sa zvážalo konskými povozmi do Svederníka k  rieke Váh  kde sa hotovili plte a drevo sa dole Váhom plavilo na dolnú zem  až do Budapešti. Pre lepšie využitie dreva postavila rodina  Keblovských pri Váhu /na Hlenkoch/ parnú pílu , ktorá drevo z okolia spracovávala až do päťdesiatych rokov minulého storočia. Na mieste, kde stála pila, dnes vedie  kanál hričovskej priehrady.

V roku 1952 bolo v obci založené Jednotné roľnícke družstvo, ktorého výsledky boli na popredných miestach okresu Žilina, dávalo zamestnanie občanom, ktorý sa nezapojili do priemyselnej industrializácie. V šesťdesiatych rokoch sa zlúčilo /pričlenilo/ do JRD Kotešová. V rokoch 1995 sa znova osamostatnilo ako Poľnohospodárske družstvo Svederník.

V roku 1975 bola ukončená výstavba Kultúrneho domu vo Svederníku. Ďalšie stavby občianskej vybavenosti postavené do 80-tych rokoch sú požiarne zbrojnice Svederník, Keblov a Marček.

Základná škola bola rozšírená o prístavbu troch tried a haly. Bohužiaľ výstavbou Základnej školy v spádovej obci Dlhé Pole, bola Základná škola vo Svederníku zrušená a zriadená Osobitná škola. Od r.1977 sa začala výstavba chatovej oblasti na Marčeku, so zámerom postaviť 100 chát .V rokoch 1994 až 2002 bol vybudovaný vodovod v novej časti Marčeka a tiež do chatovej oblasti Marček. Ďalej vodovod v časti Svederníka a Zarieč v dĺžke cca 3000m, napojený zo zdroja tlakového vodovodu Pov.CHlmec-Oblazov. Z časového hľadiska nebol vybudovaný vodovod druhá etapa Keblov.

Celá obec bola pokrytá rozvodom a dodávkou plynu. Všetky stavby občianskej vybavenosti zvýšili  úroveň života občanov .

Obec má cca 1049 obyvateľov.